• Dosiahnuť ekonomickú sebestačnosť v ambulantnej praxi nemusí byť nič samozrejmé. Kde vy vidíte nejaké rezervy, ktoré by kolegom mohli v tomto pomôcť?

Z pohľadu všeobecného lekárstva vidím veľkú potrebu zadefinovania toho, čo presne je zahrnuté v kapitácii. Zároveň je nevyhnutná úprava cien za výkony a presné zadefinovanie spoluúčasti pacienta na platbách za jednotlivé výkony, predovšetkým za tie, ktoré častokrát pacient žiada na rámec indikácie lekára. Naviac, bolo by vhodné zvážiť kompenzáciu nákladov na zdravotnícky materiál, prístrojové vybavenie, kancelárske potreby - ako príklad uvádzam množstvo papiera a toneru, ktoré naše ambulancie míňajú vo veľkých množstvách zbytočne, keďže existuje možnosť elektronických výmenných lístkov, ktoré ale niektorí špecialisti neakceptujú. 

• Ktoré výkony alebo aké vybavenie aktuálne patria v ambulancii k tým, ktoré sú viac ziskové, ktoré naopak nie sú ekonomicky výhodné?

Nenazvala by som ich ziskové, skôr sú to výkony a prístrojové vybavenia, ktoré umožňujú krytie personálnych a iných nákladov. V prípade vnútorného lekárstva sú z môjho pohľadu lepšie platené predoperačné vyšetrenia a v prípade všeobecného lekárstva sú to najmä preventívne prehliadky. Najmenej ziskové je CRP vyšetrenie.

• Pri ktorých investíciách do vybavenia je podľa vás možné očakávať najvyššiu návratnosť?

Najvyššiu návratnosť má podľa môjho názoru najmä EKG prístroj za predpokladu, že ambulancia manažuje chronických pacientov a vykonáva preventívne prehliadky.

• Aký bol vývoj platieb za výkony a celkových príjmov ambulancií vo vašej odbornosti v posledných rokoch?

Pre vnútorné lekárstvo je vývoj marginálny, priam absurdný. V prípade VLD, úprava cien kapitácií a vybraných výkonov na papieri vyzerá na prvý pohľad pozitívne. Každé navýšenie ale bumerangovo zasiahne zhoršenie bonity poskytovateľa vzhľadom na jeho nákladovosť. Inými slovami, čím viac VLD pracuje, vyšetruje (navýšené kompetencií), odosiela na odborné vyšetrenia , tým horšia je jeho bonita z pohľadu zdravotných poisťovní. Menej výkonný poskytovateľ má lepšie hodnotenie nákladovosti, a tým má vyššie dodatkové platby.

Naviac, ak aj ambulancia v súčasnosti dostane viac v konečnom dôsledku je príjem ambulancie nižší s ohľadom na to, že narastajú náklady ( napr. aj na mzdy zdravotníckych pracovníkov v ambulancii), zvyšuje sa inflácia. A z pohľadu zákona sú súkromné ambulancie klasickým podnikateľským subjektom, pre ktorého platia rovnaké pravidlá ako pre iné podnikateľské sektory - napríklad, má platiť daň z príjmu, ale nesmie vyberať poplatky za činnosti, ktoré zdravotné poisťovne neuhrádzajú v adekvátnej miere. Napríklad predoperačné vyšetrenie, ktoré u polymorbidného pacienta trvá aj hodinu, vyžaduje si minimálne 2 návštevy pacienta (odbery a následne vyšetrenie, vrátane EKG) je honorované” priemernou cenou 20 Euro. Ak to rozrátame na výkony sestry, lekára a náklady SVALZ, s prístrojovým vybavením, normohodina je na úrovni študenta, brigádujúceho popri štúdiu.

• Sú na tom niektoré ambulancie výrazne ekonomicky lepšie, než iné?

Podľa môjho názoru sú to jednoznašne angiologické ambulancie, ktoré za jednotlivé výkony dostanú viac ako napr. ambulancia internistu, dermatovenerológa, prípadne iného napr. rádiologického zariadenia (napríklad mamografie).

• Kde vidíte príležitosť viac využiť priame platby od pacientov?

Určite by napomohlo vrátiť sa k prednostným ošetreniam, a teda k možnosti legálneho výberu poplatku za objednanie pacienta na vyšetrenie na konkrétny čas. Ďalej sú to všetky vyšetrenia, ktoré sú na tzv. žiadosť pacienta. Rozumiem nastaveniu slovenského pacienta, ale moja frustrácia sa častokrát stupňuje pri pacientoch, ktorí nie sú kompliantní s odporúčaniami lekára, nedodržujú režimové opatrenia, neužívajú odporúčanú liečbu, v zásade dlhodobo ignorujú prácu lekára. A v okamihu, keď niektorý z problémov eskaluje, navštevujú ambulanciu opakovane, nastavujeme ich na novú liečbu, poisťovne nám to vytknú s dodatkom, že máme časté opakované návštevy pacientov, ďalej odosielanie týchto pacientov na množstvo doplnkových vyšetrení, ktoré nám tiež poisťovne zarátajú do nákladovosti, atď. Otázna je spoluúčasť pacienta v týchto prípadoch. Rozumiem tomu, že vyčísliť a explicitne určiť, kto do danej kategórie patrí nebude jednoduché, ale stálo by to za zváženie.

• Existujú nejaké kódy, ktoré sú podľa vás vykazované menej, než by byť vykazované mohli? Na čo lekári zabúdajú? Kde im utekajú peniaze, ktoré im patria?

Toto si nedovolím hodnotiť. Moderné ambulantné systémy pomáhajú automatizovane bodovať, takže by výkony nemali “unikať”. Rezervy máme pri vykazovaní chronických pacientov. Ale tam sú taktiež rezervy ( ak bol pacient posledné 2 roky v ŠAS, nezaplatia nám manažment chronika). Zároveň sa manažmentom chronika opäť navyšuje početnosť návštev pacienta v ambulancii (iniciálne vyšetrenie, kontrolné vyšetrenie, nastavovanie liečby, atď.), čo sa opäť odzrkadlí na zhoršenej bonifikácii poskytovateľa.

• Aké zmeny sú z hľadiska ekonomiky ambulantnej praxe vo vašom obore na obzore (nové kódy, bonifikačné programy, zmeny kapitácie…, preventívne programy). Očakávate nejakú zmenu v legislatíve, ktorá by mohla chod ambulancií zásadne ovplyvniť?

Pracuje sa na príprave nového katalógu výkonov, čakáme aj na prijatie novely týkajúcej sa toho, že zdravotná sestra ako zdravotnícky pracovník bude môcť používať svoj elektronický preukaz pre prístup do eZdravia. Zároveň pevne verím, že sa začne pozitívnejšie nazerať na oprávnené poplatky aj v ambulanciách VLD, podobne ako to je napríklad v zubných ambulanciách, súkromných klinikách a podobne.

• Aká je priemerná ročná platba zo zdravotných poisťovní za hypertonika

V prípade, ak je hypertonik v starostlivosti všeobecného lekára, ten môže ročne od poisťovne získať na takýto typ pacienta platby vo výške 28,- až 30,- eur/pacient, a to v závislosti od toho akú poisťovňu ide. V danom prípade všeobecný lekár na získanie takejto sumy vykazuje jednotlivé výkony len raz ročne. Ak ide o hypertonika v starostlivosti internistu, je táto platba tiež cca 30,- eur ročne na jedného pacienta, ale na získanie tejto sumy musí pacient internistu navštíviť 2 až 3-krát ročne (aby boli jednotlivé výkony vykázané 2 až 3-krát ročne), pričom návštevy pacienta musia byť riadne odôvodnené, prečo sú potrebné takto časté návštevy.

Viac na tému:

Všeobecný lekár pre dospelých: zdravotné výkony a bonifikačné programy poisťovní