Komentár k článku Terapeutická inercie si svou daň vybírá s odstupem

Kardiovaskulárne ochorenia dominujú ako príčina morbidity a mortality v priestore strednej Európy. Napriek tomu, že sme sa z pásma veľmi vysokého kardiovaskulárneho rizika posunuli do pásma vysokého kardiovaskulárneho rizika, toto prvenstvo ostáva nezmenené. Inercia k dostupným dátam je evidentná, presvedčili sme sa o tom napríklad aj počas pandémie covidu‑19, ktorá napriek svojmu dramatickému príchodu a tragickým dopadom zaujala „až“ tretie miesto v rebríčku mortality, keď ju predbehli okrem kardiovaskulárnych príčin aj úmrtia na onkologické ochorenia.¹ Prevencia je kľúčová, včasnou in­ter­ven­ciou je možné oddialiť nástup manifestných foriem kardiovaskulárnych ochorení, a zabrániť tak komplikáciám, ktoré uberajú roky života a negatívne ovplyvňujú aj jeho kvalitu. Už pred 20 rokmi štúdia INTERHEART² dokázala, že najsilnejšími rizikovými faktormi sú dyslipidémia, fajčenie, diabetes a hypertenzia. Z pohľadu kardiológa súhlasím s tvrdením profesora Linharta, že práve hypertenzia a dyslipidémia sú dva kľúčové kardiovaskulárne rizikové faktory, dnes naozaj veľmi dobre ovplyvniteľné. Problémom ostáva neskorá diagnostika po rôzne dlhom období expozície, a to má dopad na následky. Dyslipidémia nebolí, hypertenzia (minimálne v úvode) tiež nie, a preto pacienti prichádzajú často neskoro, už v štádiu rozvinutých komplikácií. Tu je potrebné znova zdôrazniť význam prevencie, v prípade dyslipidémií pravidelné preventívne prehliadky u všeobecného lekára, v prípade hodnôt krvného tlaku aj selfmonitoring. V priebehu rokov vidíme, ako sa menia (a sprísňujú) ciele pre hypertenziu aj dyslipidémiu. Je potrebné, aby sme si tieto nové ciele osvojili a snažili sa o ich dosiahnutie u našich pacientov. K dispozícii máme široké armamentárium prípravkov, trh tiež reaguje na nové trendy a odporúčania. Existujú fixné kombinácie, ktoré zlepšujú adherenciu a komplianciu pacienta ako v liečbe hypertenzie, tak aj dyslipidémií. V oblasti dyslipidémií máme k dispozícii aj inovatívnu parenterálnu liečbu, ktorá preukázala, že aterosklerózu vieme nielen spomaliť alebo zastaviť, dnes je realitou aj regresia aterosklerotických plátov.³ Často však musíme prekonávať neochotu, alebo dokonca odpor pacientov k hypolipidemickej liečbe, na strane zdravotníckych profesionálov potom inerciu k odporúčaniam napriek tomu, že medicína dôkazov opakovane potvrdila platnosť LDL hypotézy, že čím nižšie, tým lepšie. K tomuto konštatovaniu už pridávame len poznámku – čím rýchlejšie, tým lepšie a čím dlhšie, tým lepšie. Nabádame tak k včasnej iniciácii liečby s dostatočným hypolipidemickým potenciálom, ktorú ponechávame (v neprítomnosti nežiaducich účinkov) dlhodobo, prakticky celoživotne.

Digitalizácia v zdravotníctve má potenciál odstrániť ľudskú chybovosť podobne ako zavedenie robotov vo výrobných závodoch, kde sa vyžaduje presnosť pri opakujúcich sa monotónnych činnostiach. Verím, že to nie je hudba vzdialenej budúcnosti.

Literatúra

 1. Zdravotnícka ročenka 2020. Bratislava: Národné centrum zdravotníckych informácií, 2021.

 2. Yusuf S, Hawken S, Ounpuu S, et al.; INTERHEART Study Investigators. Effect of potentially modifiable risk factors associated with myocardial infarction in 52 countries (the INTERHEART study): case‑control study. Lancet 2004;364;937–952.

 3. Nicholls S, Kataoka Y, Nissen S, et al. Effect of Evolocumab on Coronary Plaque Phenotype and Burden in Statin‑Treated Patients Following Myocardial Infarction. JACC Cardiovasc Imaging 2022;15:1308–1321.

ADRESA PRE KOREŠPONDENCIU

MUDr. Roman Margóczy Oddelenie funkčnej diagnostiky, II. kardiologická a angiologická klinika SZU, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, e‑mail: roman.margoczy@gmail.com

MUDr. Roman Margóczy

Je absolventom študijného odboru všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (1997). Špecializačné vzdelávanie v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo úspešne zakončil atestačnou skúškou I. stupňa v roku 2000 a v špecializačnom odbore kardiológia špecializačnou skúškou v roku 2010 (Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava). V období 1. 8. 1997 – 31. 3. 2003 pracoval ako lekár na JIS Interného oddelenia NsP sv. Barbory, Rožňava, 1. 4. 2003 – 31. 5. 2009 ako lekár na Oddelení koronárnej jednotky SÚSCCH, a.s., 1. 6. 2009 – 31. 8. 2014 tam pôsobil ako vedúci lekár, 1. 9. 2014 – 31. 8. 2019 ako primár Oddelenia všeobecnej kardiológie SÚSCCH, a.s., a od 1. 9. 2019 dosiaľ ako primár Oddelenia funkčnej diagnostiky SÚSCCH a.s. Je autorom niekoľkých článkov v recenzovaných časopisoch.