Komentár k článku Terapeutická inercie si svou daň vybírá s odstupem

Artériová hypertenzia (AH) je najčastejšie kardiovaskulárne ochorenie, ktoré podľa našich posledných údajov postihuje 40 % populácie stredného veku. AH významne zvyšuje riziko cievnych mozgových príhod a koronárnych príhod, srdcového zlyhania, fibrilácie predsiení a zlyhania obličiek.

Na vzniku závažných komplikácií sa podieľa spolu s ďalšími závažnými rizikovými faktormi aterosklerózy, a to najmä: fajčením, obezitou (najmä abdominálnou), dyslipoproteinémiou, diabetes mellitus.

Celosvetový počet hypertonikov vo veku 20 a viac rokov (v miliónoch) je vysoký – v roku 2025 očakávame nárast počtu hypertonikov o 60,5 %, čo znamená nárast prevalencie hypertenzie o 10,6 %. To znamená, že každý rok na svete pribudne viac ako 20 miliónov novo diagnostikovaných hypertonikov.

Podľa súčasných odporúčaní ESH pre populáciu do 65 rokov by sme mali mať cieľovú hodnotu krvného tlaku u liečených pacientov menej než 130/80 mm Hg. Asi tri štvrtiny pacientov s dokumentovanou AH poznáme, asi 60 % ich liečime, ale viac ako u 30 % z nich nedosahujeme cieľových hodnôt krvného tlaku. Čo je potešujúce, že nám narastajú percentá hypertonikov liečených fixnými kombináciami.

Každá redukcia systolického krvného tlaku (sTK) o 10 alebo diastolického krvného tlaku (dTK) o 5 mm Hg pritom znamená pre pacienta signifikantnú redukciu kardiovaskulárnych (KV) príhod až o 20 %, celkovej mortality o 10 – 15 %, koronárnych príhod o 25 % a srdcového zlyhania až o 40 %.

Súčasný výskyt hypertenzie a dyslipidémie je vysoký.

Akým výzvam čelíme pri manažmente pacienta s KV ochorením v klinickej praxi?

Nedosahovanie cieľových hodnôt TK + LDL cholesterolu zvyšuje riziko KV príhod a mortality.

Na jednej strane zlá kompliancia pacienta – slabá adherencia, na druhej strane neefektívna liečba – terapeutická inercia zo strany lekára. Možno len súhlasiť s profesorom Linhartom, že AH a dyslipidémia sú veľmi dobre ovplyvniteľné rizikové faktory, ktoré by sa mali včas podchytiť a adekvátne liečiť, aby sme zabránili KV komplikáciám. Hovorí sa, že „nízka adherencia je priamo úmerná počtu predpísaných tabliet“. Preto fixné kombinácie, dostatočná edukácia a pravidelné kontroly AH a dyslipidémie by mali prispieť k lepšej adherencii v liečbe pacientov. Zo strany nás, lekárov, je určite potrebné nespoliehať sa len na úpravu životosprávy, ale intenzívne a cieľavedome farmakologicky liečiť AH a dyslipidémiu podľa najnovších odporúčaní, samozrejme aj s dosahovaním cieľových hodnôt tak krvného tlaku, ako aj LDL cholesterolu. Dôležitý je aj čas, za ktorý dosiahneme cieľové hodnoty TK + LDL, ale aj titrácie dávky liekov do maximálnych možných dávok. Skúsenosti však hovoria, že pacienti si i napriek dostatočnému času strávenému počas edukácií modifikujú užívanie aj dávky liekov podľa seba. V neposlednom rade, čo sú pravdepodobne „novodobé trendy“, nám nepomáhajú pri liečbe dyslipidémie lekárnici, ktorí pacientom aktívne vysvetľujú nežiaduce účinky hlavne statínov a preferujú prípravky (výživové doplnky, rôzne prípravky na rastlinnej báze atď.) na „znižovanie cholesterolu“.

Najväčší benefit z terapie majú hlavne mladší pacienti‚ u ktorých môžeme znížiť dôslednou liečbou AH celkovú mortalitu, čo je ten najväčší cieľový ukazovateľ kardiovaskulárnych štúdií. Paradoxne najhoršie v týchto štúdiách dopadli pacienti, ktorí liečbu dostávajú, ale nedosiahnu cieľové hodnoty krvného tlaku. Toto konštatovanie nás lekárov len zaväzuje po­­núk­nuť farmakologicky všetkým, a to viac mladým pacientom s AH a dyslipidémiou, modernú liečbu podľa najnovších odporúčaní s dosahovaním cieľových hodnôt tak krvného tlaku, ako aj LDL cholesterolu.

Literatúra

 1. Redakcia NPZ. NCZI: Hypertenzia trápi čoraz viac Slovákov. Online. In: Národný portál zdravia. Národné centrum zdravotníckych informácií, 10. 9. 2019. Dostupné z: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2019_09/NCZI__Hypertenzia_trapi_coraz_viac_Slovakov.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0&page=full&. [citováno 2024‑09‑05].

 2. Cífková R. Postavení AT1‑blokátorů v léčbě hypertenze se zaměřením na telmisartan. Kap Kardiol 2022;14:4–11.

 3. Cífková R. Výsledky studie post MONICA. Obezita a diabetes v DPČSH. 12. 6. 2024.

 4. Linhart A. Hypertenze a metabolické riziko, komplexní kardiovaskulární centrum, VFN Praha (12.6.2024). Online. In: Online systém České kardiologické společnosti. Dostupné z: https://www.cksonline.cz/clanky.php?pid=2223&idAkce=1. [citováno 2024‑09‑12].

ADRESA PRE KOREŠPONDENCIU

MUDr. Dušan Gálik Ambulancia kardiológa a internistu, CorDei s.r.o., Švantnerova 1836/3, 968 01 Nová Baňa, Slovenská republika, e‑mail: kardiodusan@gmail.com

MUDr. Dušan Gálik

Je absolventom študijného odboru všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského Bratislava (1987). Špecializačné vzdelávanie v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo úspešne zakončil atestačnou skúškou I. stupňa v roku 1991, II. stupňa v roku 1997, v špecializačnom odbore kardiológia špecializačnou skúškou v roku 2001 (Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava), v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo špecializačnou skúškou v roku 2008, certifikát z funkčnej diagnostiky v roku 2005 (Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava). V období 1987 – 1989 pracoval ako sekundárny lekár na Internom oddelení v NsP Nová Baňa, 1989 – 1996 na Internom oddelení NsP Žiar nad Hronom, v rokoch 1997 – 2004 ako primár Interného oddelenia NsP Nová Baňa n.o., v rokoch 2005 – 2007 pracoval ako kardiológ na kardiologickej ambulancii NsP Žiar nad Hronom a Rimavská Sobota, od roku 2007 pracuje ako kardiológ, internista, CorDei s.r.o.