Komentár: Vaskulárny vek v praxi

Prevencia ochorení (vrátane tých aterosklerotických kardiovaskulárnych) je bez pochýb jedným z pilierov zdravotníckej starostlivosti. Každodenná prax nás však presviedča aj o tom, že jej realizácia nie je jednoduchá, a veľkou výzvou môže byť práve prevencia multifaktoriálne podmienených ochorení, ktoré sa vyvíjajú dlhodobo a ktoré sa môžu klinicky prejaviť až po rokoch pôsobenia rizikových faktorov. Asi každý z nás sa už vo svojej praxi stretol s príkladom dobrého dodržiavania odporučených diétnych opatrení, napríklad u pacientov s laktózovou intoleranciou, pretože ich nedodržanie vedie k pomerne rýchlemu diskomfortu, ktorý pacientovi dokáže „spríjemniť“ jeho život. Zvyčajne inú skúsenosť máme potom s pacientom mladšieho alebo stredného veku, ktorého jeho nie optimálne kontrolovaný tlak krvi alebo cholesterol nebolí a ktorý rozmýšľa o svojom živote v perspektíve skôr kratšieho časového obdobia, počas ktorého ani u neho nemusí byť riziko komplikácií ešte výrazne vysoké. Presvedčiť o nutnosti a prospešnosti preventívnych (a samozrejme aj terapeutických) opatrení práve takéhoto pacienta je často veľmi ťažké. Na druhú stranu vieme, že dlhodobá prognóza pacienta závisí nielen od prítomnosti rizikových faktorov, ale aj od dĺžky ich pôsobenia, a práve u mladších pacientov s prítomnosťou rizikových faktorov v perspektíve celoživotného rizika tento fakt zohráva dôležitú úlohu.

Návod, ako vysvetliť mladšiemu pacientovi jeho kardiovaskulárne riziko, nám dáva vo svojom článku v tomto čísle časopisu prof. Michal Vrablík z Centra preventívnej kardiológie III. internej kliniky 1. LF UK a VFN v Prahe.¹ V každodennej klinickej praxi má voľba stratégie prevencie kardiovaskulárnych ochorení vychádzať z rizikovosti u jednotlivých pa­cien­tov. U asymptomatických osôb k tomu využívame výpočet SCORE, ktoré odráža 10‑ročné riziko fatálnych kardiovaskulárnych príhod.² Keď sa však pozrieme na známy graf znázorňujúci riziko, je evidentné, že mladé osoby aj napriek prítomnosti rizikového faktora (rizikových faktorov) vykazujú nízke 10‑ročné riziko. U žien toto platí nielen pre najnižšiu vekovú kategóriu, ale presahuje to aj do vyšších vekových kategórií. Takéto nízke absolútne 10‑ročné riziko môže vyvolať falošný pocit zdravia a bezpečia, napriek tomu, že relatívne, ale aj celoživotné riziko je u pacienta zvýšené a môže vyžadovať už aj v pomerne nižšom veku minimálne opatrenia týkajúce sa životosprávy. Tieto opatrenia môžu mať zásadný vplyv na rizikový profil pacienta a tiež môžu limitovať progresiu aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia.³ O to dôležitejšie je preto motivovať mladších pacientov (a samozrejme celú populáciu), aby zmenili svoj neoptimálny životný štýl a využili možnosti ovplyvnenia ich budúceho rizika. Na druhú stranu naša každodenná skúsenosť s dodržiavaním režimových opatrení u pacientov nielen v primárnej, ale dokonca aj v sekundárnej prevencii nie je príliš optimistická a nemožno očakávať, že relatívne mladý pacient, ktorý žije v pocite „zdravia“, bude mať k opatreniam pozitívnejší prístup. Pre zlepšenie adherencie k opatreniam u takýchto pacientov je preto bezpodmienečne nutné im zrozumiteľnou cestou objasniť ich reál­ne riziko, a tak zvýšiť motiváciu k zmenám.

Jednou z možností, ako priblížiť skutočné riziko, je aj koncept vaskulárneho veku.^2,4 Vaskulárny vek osoby s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi je definovaný ako vek, aký má osoba s rovnakým kardiovaskulárnym rizikom, ale s ideálnymi hodnotami rizikových faktorov, teda s rizikom, ktoré je dané len jeho vekom a pohlavím. Ideálne hodnoty rizikových faktorov sú charakterizované ako koncentrácia celkového cholesterolu ≤ 4 mmol/l, systolický tlak krvi ≤ 120 mmHg a nefajčenie. Muž s vysokým rizikom (fajčiar, s najvyššou koncentráciou celkového cholesterolu a najvyšším systolickým tlakom krvi) má takto rovnaké kardiovaskulárne riziko a vaskulárny vek ako muž vo vekovej kategórii ≥ 65 rokov. Môže teda ilustrovať, o koľko sú cievy pacienta staršie oproti jeho biologickému veku. Takýto údaj isto môže byť dostatočnou motiváciou aj pre relatívne mladého pacienta, aby zmenil svoj životný štýl a začal pravidelne užívať predpísanú liečbu. Zavedenie konceptu vaskulárneho veku do používania v klinickej praxi nielenže spresňuje odhad rizika u mladších asymptomatických pacientov, ale ozaj preukázateľne aj zlepšuje adherenciu k liečebným opatreniam.^4,5 O tom, že oneskorenie liečby aj napriek neskoršej intenzívnejšej liečbe ochudobňuje pa­cien­tov o dlhodobý zdravotný prospech, nás presvedčila nielen v diabetológii známa štúdia UKPDS (a jej následný observačný „follow‑up“), ale obdobné dôkazy máme aj pre hypolipidemickú a antihypertenzívnu liečbu.^6,7

Klinický manažment u mladších pacientov s relatívne stále nízkym 10‑ročným kardiovaskulárnym rizikom, ktoré ale môže skrývať vysoké relatívne a celoživotné riziko, je vzhľadom na adherenciu k liečbe u takýchto pacientov veľkou výzvou. Preto je dôležité využívať možnosti, ktoré nám pre objasnenie rizika prináša koncept vaskulárneho veku, a tak zlepšiť prognózu tejto špecifickej skupiny pacientov.

Doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD.

Ústav výživy, FOaZOŠ a Koordinačné centrum pre familiárne hyperlipoproteinémie, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave; Ústav epidemiológie, Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava; Diabetologická a lipidologická ambulancia, Diabeda s.r.o., Bratislava

e‑mail: bvohnout@yahoo.com

LITERATÚRA

 1. Vrablík M. Vaskulární vĕk a možnosti jeho praktického využití. Kap Kardiol 2021;13:1–6.

 2. Mach F, Baigent C, Catapano AL, et al. 2019 ESC/EAS Guidelines for the management of dyslipidaemias: lipid modification to reduce cardiovascular risk. Atherosclerosis 2019;290:140–205.

 3. Pollock BD, Stuchlik P, Harville EW, et al. Life course trajectories of cardiovascular risk: pmpact on atherosclerotic and metabolic indicators. Atheroscler 2019;280:21–27.

 4. Cuende JI, Cuende N, Calaveras‑Lagartos J. How to calculate vascular age with the SCORE project scales: a new method of cardiovascular risk evaluation. Eur Heart J 2010;31:2351–2358.

 5. Lopez‑Gonzalez AA, Aguilo A, Frontera M, et al. Effectiveness of the heart age tool for improving modifiable cardiovascular risk factors in a southern European population: a randomized trial. Eur J Prev Cardiol 2015;22:389–396.

 6. Holman RR, Paul SJ, Bethel A, et al. 10‑year follow‑up of intensive glucose control in type 2 diabetes. N Engl J Med 2008;359:1577–1589.

 7. Gupta A, Mackay J, Whitehouse A, et al. Long‑term mortality after blood pressure‑lowering and lipid‑lowering treatment in patients with hypertension in the Anglo‑Scandinavian Cardiac Outcomes Trial (ASCOT) legacy study: 16‑year follow‑up results of a randomised factorial trial. Lancet 2018;392:1127–1137.

 

 

zpět